Môj blog :)

Prečo zase .. cítim chaldnú slzu keď si v tých najvzdialenejších myšlienkach spomeniem na teba .. možno si bol so mnou v mojom živote len chvíľu... ale teraz ked si spomeniem na tvoj pohľad úsmev a spôsob akým si ma vedel rozosmiať... tak sa usmievam a plačem zároveň lebo viem, že už nikdy sa to nezopakuje... čítam tvoje slová o pocitoch o pocitoch lásky a radosti zo vzťahu ... o tom ako ľúbiš a ako dávaš šancu osobe, ktorú chceš nadovšetko zahŕňať láskou... a rozmýšlam aké by to bolo, keby som tá osoba bola ja... hm...počúvam romantickú  hudbu ...spomínam a cítim neuveriteľnú úzkosť ... denne ťa vidím a počujem v myšlienkach .. chodím okolo teba aj keď ťa nevidím... viem, že som ťa nikdy nemilovala a ani ty mňa a ani nebudem ... ale tie myšlienky sú tak ťažké .. že sa sama pred sebou hanbím za slzy, ktoré som kvôli tebe vyronila .. boli vlastne kvôli tebe? alebo kvôli tomu pocitu, ktorý som mala keď sme sa spolu rozprávali ... ano len rozprávali .. lebo ten čas bol pre mňa večnosťou .. bola to skutočnosť alebo len sen? ... neviem, ale teraz to je iné už si na teba spomeniem len zriedka ... viem, že si ešte možno len dieťa v tele dospelého človeka... a som pri vedomí - viem, že sa už nestretneme aj keď sme denne na tej istej ....